Preskočiť na obsah

Štefan Boleslav Roman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Boleslav Roman
Kniha Život a dielo Štefana Boleslava Romana (zostavila Zuzana Pavelcová), Matica slovenská, 2023
Kniha Život a dielo Štefana Boleslava Romana (zostavila Zuzana Pavelcová), Matica slovenská, 2023
Narodenie17. apríl 1921
Veľký Ruskov, Česko-Slovensko
Úmrtie23. marec 1988 (66 rokov)
Toronto, Kanada
Exarchát svätých Cyrila a Metoda v Toronte

Štefan Boleslav Roman (* 17. apríl 1921, Veľký Ruskov – † 23. marec 1988, Toronto, Kanada), bol kanadský priemyselník slovenského pôvodu, v rokoch 1971 – 1988 prvý predseda a zakladateľ Svetového kongresu Slovákov.

Do Kanady emigroval v roku 1937. Vo vojne už bojoval ako kanadský vojak. V roku 1945 začal organizovať banskú spoločnosť. Začiatkom päťdesiatych rokov založil spoločnosť Denison Mines Limited, ktorá sa časom stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete.[chýba zdroj]

Rímsky pápež Pavol VI. ho menoval za laického delegáta na Druhom vatikánskom koncile.

Š. B. Roman bol hrdým a uvedomelým gréckokatolíkom. Aj vďaka jeho úsiliu vznikla v roku 1980 Eparchia svätých Cyrila a Metoda pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade. Z väčšej časti financoval aj výstavbu jej katedrály - Katedrály Premenenia Pána v Markhame, ktorá bola postavená podľa vzoru cerkvi v jeho rodnej dedine Veľký Ruskov.

Celý život podporoval boj Slovákov za slobodu a štátnu samostatnosť. Dostal viacero vyznamenaní:

  • Pápežské vyznamenanie: Rad veliteľa rytierov svätého Gregora Veľkého.
  • Kanada: Vyznamenanie kanadskej vlády - Rad Kanady. Čestný doktorát troch kanadských univerzít.
  • Nemecko: Cena Karola IV.
  • Slovensko: Slovenské vyznamenania dostal Š. B. Roman až posmrtne. V roku 1990 mu predsedníctvo SNR udelilo Národnú cenu SR in memoriam. V roku 1995 prezident SR, Michal Kováč, udelil Š. B. Romanovi najvyššie štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.

V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica a takisto v martinskom Záturčí je po ňom pomenovaná ulica. V Trebišove je po ňom pomenované námestie.

Storočnica a pocta

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Matica slovenská odhalila Štefanovi Boleslavovi Romanovi pri príležitosti je storočnice bustu v Aleji národných dejateľov v Martine[1] a bol tiež vytvorený dokumentárny film Štefan Boleslav Roman, uránový kráľ v zápase o slobodu.[2]
  • 26. októbra 2022 usporiadala Matica slovenská vedecký seminár o Štefanovi Boleslavovi Romanovi v Martine

Literatúra a zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MATUŠKOVÁ, Veronika. Prvú bustu Štefana Boleslava Romana na Slovensku odhalili v matičnej Aleji dejateľov [online]. 2021-10-04, [cit. 2023-03-01]. Dostupné online.
  2. Štefan Boleslav Roman, uránový kráľ v zápase o slobodu Slovákov [online]. [Cit. 2023-03-01]. Dostupné online.
  3. Slovesnká pošta, a.s.. POFIS - Katalóg - Produkty - 100. výročie narodenia Štefana Romana [online]. pofis.sk, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.